Hačava

Malebná obec Hačava (660 m. n. m. v strede obce) leží takmer 45 km západne od Košíc (okres Košice-okolie). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1345. Obec údajne založili nemeckí kolonisti na zákupnom práve a patrila panstvu Turňa. Neskôr bola osídlená Rusínskym (asi koncom 15. storočia) a Slovenským obyvateľstvom. Leží na konci Hájskeho údolia vo východnej časti Slovenského krasu. V roku 1851 bola obec známa ako ruská (rusínska) dedina. Rusíni sem prišli pravdepodobne zo Spiša. Podľa cenzusu z roku 1715 sa tu vyskytujú priezvyská ako Fekete, Petrus, Kolesár, Fedor, Špak, Maďar, Helcmanovský, Odormanko, Fejedelem.

1. uhorské vojenské mapovanie z rokov 1763 - 1787.

Obec patrila pod Abovsko-turniansku župu, okres Moldava nad Bodvou, Košický kraj. Neskôr sa obec začlenila pod okres Košice – okolie. Pôvodní obyvatelia obce sa živili poľnohospodárstvom, uhliarstvom, baníctvom, výrobou dreveného riadu a pastierstvom. V roku 1409 bola obec evidovaná ako opustená. V roku 1715 mala 9 domácností, v roku 1720 mala 11 domácností a v roku 1828 mala 93 domov a 649 obyvateľov. Za 1. ČSR bolo drevorubačstvo a pálenie dreveného uhlia hlavným zdrojom príjmov pre obyvateľstvo.

hacava-slovensky_kras-haj

Pohľad na obec od cerkvi

Obec mala v minulosti rôzne názvy ako napríklad v roku 1873 :Falucska, 1905:Ájfalucska, 1920:Hačava. Je známa svojou nepravidelnou potočnou radovou zástavbou a množstvom drevených domov s valbovou a sedlovou strechou. Drevenice boli v minulosti pokryté šindľom alebo slamou. V súčasnosti je to chalupársky raj s množstvom starých dreveníc a domov.

Pôvodná drevenica pokrytá slamou.

hacava

Chalupársky raj.

V súčasnosti sa veľká väčšina obyvateľov hlási k slovenskej národnosti. Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2011 sú údaje nasledovné:

spolu: 228 obyv.
slovenská - 197 (86.40%)
nezistená - 24 (10,53%)
rómska - 2 (0.88%)
rusínska - 2 (0.88%)
ruská - 2 (0.88%)
ostatné - 1 (0.44%)

Čo sa týka materinského jazyka sú údaje nasledovné:

spolu: 228 obyv.
slovenský - 78 (34.21%)
rómsky - 61 (26.75%)
rusínsky - 60 (26.32%)
nezistený - 26 (11.40%)
ruský - 2 (0.88%)
arabský - 1 (0.44%)

Práca na poli bola ťažká, keďže pôda bola málo úrodná a ornej pôdy bolo málo - iba tenká vrstva na vápencovom podloží.

Dominantou obce je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z druhej polovice 18. storočia (rok 1760, prípadne ešte starší). Je to barokovo-klasicistická cerkov s rovným uzáverom presbytéria a predstavanou vežou bez slohovej atribúcie. Ikonostas je z roku 1890. V obci stál taktiež drevný chrám, ktorý sa žiaľ nezachoval. Zhorel začiatkom 18. storočia.

V roku 1823 bolo v obci 614 gréckokatolíkov, v roku 1903 ich bolo 603 a v roku 1931 dokonca 745 gréckokatolíkov.

Cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky

Na veži cerkvi chýba kríž - bol pravdepodobne poškodený a spadol

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov (z roku 2011) čo sa týka náboženstva tak:

spolu: 228 obyv.
Gréckokatolícka cirkev - 181 (79.39%)
nezistené - 32 (14.04%)
bez vyznania - 6 (2.63%)
Rímskokatolícka cirkev - 6 (2.63%)
iné - 2 (0.88%)
Evanjelická cirkev augsburského vyznania - 1 (0.44%)

hacava

Kríž pri cerkvi

hacava

Do obce vedie úzka strmá cesta z obce Háj cez Hájsku dolinu. Nadmorská výška v strede obce je 660 m.n.m. a je obkolesená vrchmi (Ďurková skala 765 m.n.m, Grečov vrch 845 m.n.m, Jelení vrch 947 m.n.m) a leží priamo pod planinou Slovenského krasu.

hacava