História siaha do predkresťanských čias, kedy Koleda (Koľada) bol pohanský sviatok v česť narodenia slnka. Časom sa tento pohanský sviatok zlial v jedno s kresťanskými sviatkami narodenia Krista. V súčasnej kultúre sú to vianočné spevy, ktoré sa spievajú vo vianočnom čase (rizdvjanyj čas). Sú veľmi rozšírene medzi Rusínmi ale takisto aj medzi ostatnými slovanskými a neslovanskými národmi.
V textoch sa oslavuje narodenie Krista a taktiež sa tu prepletajú starodávne a biblické motívy. V rusínskych obciach tradične chodili spievať koledy betlehemci (jasličkári), ktorí boli oblečení do kostýmov a hrali hry s tématikou narodenia Božieho syna. Chodili od domu k domu, kde ich ľudia po zahratí scénky pohostili. Prvé tlačené zborníky rusínskych kolied sa začali objavovať na konci 19. storočia. V roku 1969 bol Štefanom Pappom vydaný spevník "Grekokatolicki Duchovňi pisňi", kde nájdeme zopár našich kolied, z ktorých časť si teraz predstavíme.
Betlehemci z obce Dovhe (Iršavský rajon, Zakarpatska oblasť, Ukrajina) z polovice XX. storočia
Nova radosť stala
Nova radosť stala, jaka nebyvala,
nad vertepom zvizda jasna svitu zasijala.
De Christos rodivsja, z Ďivy voplotivsja,
Jak čelovik pelenami uboho povivsja.
Anhely spivajut, "slava" veličajut,
Na nebesi i na zemli mir provozhlašajut.
Prosime Ťa, Carju, milosťu bezmirnyj,
Daruj ľita ščastliviji ľuďam Tvojim virnym.
V miri žiťa vesti i Tobi služity,
I z Toboju v carstvi Tvojem vo vik vikov žity.
Divnaja novina
Divnaja novina: nyňi Ďiva Syna
porodila v Viflejemi Maríja jedina.
Ne v carskoj palaťi, no meži bydľati,
Na pustyňi, vo jaskiňi. A treba vsim znati:
Što to Boha ista, Marija Prečista,
I rodila i kormila Jeho, jak nevista.
Na rukach trimaje i Jemu spivaje,
Vsemohučim Stvoritelem Svojim nazyvaje.
Moviť: ľuľaj, Synu, buď zo mnoju vynu,
Bo Ty Sobi vybrav mene za Maťir jedinu.
Nebo i zemľa nyňi toržestvujut
Nebo i zemľa, nebo i zemľa, nyňi toržestvujut,
Anhely j ľude, anhely j ľude, veselo prazdnujut:
*Christos rodiv sja, Boh voplotiv sja,
anhely spivajut, carije vitajut,
pastyri ihrajut, poklon Mu otdajut,
čudo, čudo povidajut.*
Vo Viflejemi, vo Viflejemi, vesela novina,
Čistaja Ďiva, čistaja Ďiva, porodila Syna.
Christos rodivsja...*
Slovo Otčeje, Slovo Otčeje, vzjalo na sja ťilo,
V temnotach zemnych, v temnotach zemnych, sonce zasvitilo.
Christos rodivsja ...*
J my Roždennomu, j my Roždennomu, Bohu poklon dajme,
"Slava vo vyšnich - Slava vo vyšnich", Jemu zaspivajme.
Christos rodivsja ...*
V Viflejemi novina
V Viflejemi novina,
Ďiva Syna zrodila,
porodila v blahodati,
Neporočna Ďiva Maty, Marija.
Položila na siňi.
V Viflejemskoj jaskyňi.
Josif Ďivu poťišaje,
Povivaty pomahaje, Mariji.
Slava Boža i chvala,
U vertepi nastala.
Z neba anhely zľitajut,
Z Synom Božim proslavľajut, Mariju.
Sered temnoji noči,
Divne svitlo bje v oči.
Jasna zorja zasvitila,
De Diťatko porodila, Marija.
Nedaleko pastyri,
Pasli stado v doliňi.
Do vertepa pribihajut,
I z Ďiťatkom tut vitajut, Mariju.
Šče prichoďat tri cari,
Iz vostoka zvizdari,
Dľa Isusa stavľat ščiro
Ladan, zoloto i miro, Mariji.
I my takož spišime,
Bohu dary nesime,
U pokori pribihajme
Z Synom Božim vse blahajme, Mariju.
Koli jasna zvizda
Koli jasna zvizda z neba zasvitila,
Toďi Prečistaja Ďiva Syna porodila.
Jak ho porodila, tak Jemu spivala:
Ľuľaj, ľuľaj, Syne Božij, bo ja by šče spala.
Počekaj Mamočko, jednu hodinočku,
Doky ja Ti ne prinesu z raja pelenočku.
Oj, Synu moj, Synu, či by Ty to zrobiv,
Šče lem jedna hodinočka, jak Ty sja narodiv.
Mamko moja, Mamko, či bysj to virila,
Što ja stvoriv nebo j zemľu i use stvoriňa.
Zdroj: rue.wikipedia.org/wiki/Колядкы
karpatskijobjektiv.com/yak-svyatkuvali-rizdvo-nashi-predki/
Grekokatolicki Duchovňi pisňi, Štefan Papp, Prešov, 23. VI. 1969
beskydnik.eu