Alexander Vasilievič Duchnovič sa narodil dňa 24. apríla 1803 v Topoli, v bývalej Zemplínskej župe (dnes okres Snina). Skoro osirel. O jeho výchovu sa staral starý otec. Ukončil gymnázium v Užhorode a tak ako jeho otec aj on sa vydal na cestu kňazstva. Vstúpil do gréckokatolíckeho seminára v Užhorode, ktorý v roku 1827 dokončil.
Do roku 1830 pôsobil v prešovskej gr. kat. biskupskej kancelárii ako aktuár, kde sa veľmi nepohodol s vtedajším biskupom Tarkovičom.
cerkov svätého Michala Archanjela z roku 1700 v Topoli
V cerkvi je expozícia o Alexandrovi Duchnovičovi.
Z Prešova odišiel do Užhorodu k biskupovi V. Popovičovi. Tam bol 3 roky vychovávateľom detí podžupana Užhorodskej župy - S. Petrovaya. V roku 1833 ho biskup Tarkovič povolal späť do a dal mu faru v Komloši (dnes Chmeľová, okres Bardejov) a neskôr v Beloveži (okres Bardejov), kde pobudol 4 roky. Túto časť svojho života nazval "pobytom na ostrove sv. Heleny". Za jeho účinkovania v Beloveži pri oprave veže na cerkvi v nej uložil pamätné listy, ktoré neskôr doplnil svojimi poznámkami aj A. Paulovič. Sú tam uložené dodnes.
Cerkov svätého Michala Archanjela z roku 1778 v Beloveži, kde pôsobil Alexander Duchnovič. Vo veži sú uložene spomínané listiny.
V roku 1838 je znova v Užhorode ako konsistoriálny zapisovateľ. V roku 1843 sa stal kanonikom a v nasledujúcom roku znova prišiel do Prešova. Počas revolučných rokov 1848-49 bol naklonený Viedni (tak ako ostatní Slovania v Uhorsku) z dôvodu vydobiť niečo pre svoj slovanský rod. Maďarom sa to nepáčilo a preto bol nimi odvedený do Košíc, kde takmer prišiel o život. O tejto udalosti píše: "I do smerti nezabudu 27. apríla r. 1849, kohda jak razbojnik veden do Košic, kde dľa mene šibenica strojilasja".
podobizeň A. Duchnoviča
V pamäti ľudu je známy ako národný buditeľ. Bol pokračovateľom práce začatej A. Dobrianským, Rakovským a inými. Snažil sa vydobiť pre svoj rusínsky národ lepšiu budúcnosť. Písal básne, články, knihy. Založil vzdelávací spolok "Priaševskoje literaturnoe zavedenie". Vydal prvý almanach "Pozdravlenie Rusinov" (v roku 1851). Pokladá sa za najlepšieho básnika rusínskeho kraja. Napísal aj rusínsku hymnu "Ja Rusin byl, jesm i budu". Je autorom taktiež divadelnej hry "Dobroditeľ prevyšajet bohatstvo" (v roku 1850). Úryvok z básne "Vručanije" so slovami rusínskej hymny:
ВРУЧАНIЕ
Я Русинъ былъ, есмь, и буду,
Я родился Русиномъ,
Честный мой родъ не забуду,
Останусь его сыномъ;
Русинъ былъ мой отецъ, мати,
Русская вся родина,
Русины сестры, и браты
И широка дружина;
Великій мой родъ, и главный,
Міру есть современнiй,
Духомъ и силою славный,
Всѣмъ народамъ пріемный.
Я свѣтъ узрѣлъ подъ Бескидомъ,
Первый воздухъ русскій ссалъ,
И кормился русскимъ хлѣбомъ,
Русинъ мене колысалъ.
Коль первый разъ отворилъ ротъ,
Русское слово прорекъ,
На аз-буцѣ первый мой потъ
Съ молодого чела текъ.
......
//prepis do latinky//
Vručanie
Ja Rusin byl, jesm i budu,
Ja rodilsja Rusinom,
Čestnyj moj rod ne zabudu,
Ostanus jeho synom.
Rusyn byl moj otec, maty,
Russkaja vsja rodina,
Rusiny sestry, i braty,
I široka družyna.
Velykij moj rod, i hlavnyj,
Miru jesť sovremennij,
Duchom i siloju slavnyj,
Vsim narodam prijemnyj.
Ja svit uzril pod Beskydom,
Pervyj vozduch russkij ssal,
I kormylsja russkym chlibom,
Rusyn mene kolysal.
Koľ pervyj raz otvoril rot,
Russkoje slovo prorek,
Na az-buci pervyj moj pot,
S molodoho čela tek.
......
Napísal viacero kníh napríklad:
Malenkaja biblia s kartinkami
Krátkaja zemlepis
Molitvennik dľa ruskich ditej
Chlib duši
Istinnaja istoria Karpato Rusov (bola v roku 1914 tlačená v Moskve)
Sokreščennaja gramatyka pismennaho ruskaho jazyka (gramatika ruského jazyka, ktorá mala byť tzv. mostom k veľkoruskému jazyku)
Zomrel v 30. marca roku 1865. Je po ňom pomenované divadlo v Prešove a má postavených množstvo pamätníkov (Prešov, Užhorod, Topoľa..).
Zdroj: Bartolomej Krpelec, Vydal miestny odbor Matice Slovenskej v Bardejove, 1935
ru.wikipedia.org/wiki/Духнович,_Александр_Васильевич
beskydnik.eu