Zaniknutá rusínska obec Veľká Poľana (395 m.n.m) ležala v hornom toku rieky Cirocha, v terajšom okrese Snina (bývalý okres Humenné) v Bukovských vrchoch asi 16km od obce Stakčín. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1567 (podľa niektorých údajov z roku 1493). Obec zanikla v súvislosti s výstavbou vodárenskej nádrže Starina. V minulosti obec patrila panstvu Humenné a neskôr bola daná do zálohu viacerým šľachticom. Obyvatelia obce hospodárili na neúrodných poliach a chovali prevažne ovce. Chotár obce je hornatý s najvyšším bodom 912 m.n.m (vrch Kučalata).
Severovýchodný pohľad na obec (fotografia z roku 1972, Sopoliga, uetetnofolk.eu)
Pohľad na obec (1972, Sopoliga, uetetnofolk.eu)
Názov obce sa v rôznych časových obdobiach menil. Z historických materiálov sa dozvedáme že obec sa volala: 1773, 1786, 1808 Polena, 1863–1902 Nagypolena, 1907–1913, 1939–1945 Nagypolány, 1920 Poľana, 1927–1939, 1945–1981 Veľká Poľana.
Prvé vojenské mapovanie - (roky 1762 - 1787)
Letecký pohľad na obec v roku 1950
Historická ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, s.r.o.” a “Historické LMS © Topografický ústav Banská Bystrica
| Rok | počet obyvateľov | Rímsko-katolící | Grécko-katolíci | Judaizmus | % Slováci | % Rusíni |
| 1880 | 610 | 7 | 503 | 100 | 1,5 | 80,8 |
| 1910 | 705 | 8 | 606 | 91 | 0,1 | 81,8 |
| 1921 | 664 | 14 | 573 | 73 | 27,1 | 62,7 |
| 1930 | 791 | 44 | 663 | 83 | 9,6 | 81,5 |
| 1941 | 864 | 16 | 778 | 65 | 0,7 | 88,9 |
Náboženské a etnické rozloženie obce počas sčítania ľudu v rôznych obdobiach
Prevažná väčšina obyvateľov obce boli od nepamäti Rusíni (Pujďaci). Ich reč (bisida) využíva v prevažnej miere v slovách samohlásku "u" namiesto "i" ako je to u Rusínov na západ od rieky Cirocha. Napríklad:
"Mucnyj jak kuň, hlupyj jak vul"
"Vojak perebyv do rana, peresidiv, taj rano vojak zabravsja taj pušov..."
Obec sa mohla pýšiť rozprávačmi a rozprávkarmi, z ktorých to boli napríklad Anna Marťakova narodená v roku 1916, ktorej zapísané rozprávky sú (Vojak i mrec, Pro popa i sluhu Ivana). Ďalej je to Ivan Pitľanič narodený v roku 1924 (O mlynarja i bezručku, Večurky u Velikuj Poľani, Rozum i serenča, O trjoch synu i jednoho dzvunnyka) alebo rozprávačka Mária Chauturová narodená v roku 1919.
Z pôvodnej obce sa zachoval jeden domček, obecný cintorín, ruiny gréckokatolíckej cerkvi z roku 1784, pamätník vojakom z 1. sv. vojny (Rotunda). Pod obcou pri Lukovom potoku stojí prícestný kríž z roku 1853. Vojenský cintorín padlých vojakov z 1. sv. vojny na zadnom Hodošíku (825 m.n.m), je najvyššie položeným vojenským cintorínom na Slovensku.
Budova fary a cerkvi svätého Michala Archanjela (fotografia z roku 1915).
Fara a cerkov.
Ruiny cerkvi svätého Michala Archanjela.
Budova školy a cerkov svätého Michala Archanjela (dokončená bola v 30. rokoch 20. storočia) - foto z roku 1973 (uetetnofolk.eu)
Príroda v chotári obce je nádherná.
Vždy v druhú májovú nedeľu sa vo Veľkej Poľane koná odpustová slávnosť spojená so stretnutím rodákov. Podujatie začína svätou liturgiou a následne pohostením s kultúrnym programom. Aspoň raz v roku majú rodáci možnosť sa tu stretnúť a pospomínať. Vstup do oblasti je počas konania odpustových slávností povolený aj pre osobné autá. Inak je vstup limitovaný povolením.
Na snímke gr.katolícky eparcha vladyka Milan Chautur CsSR.
Významná osobnosť vladyka Milan Chautur CsSR (narodil sa 4. septembra 1957) rodák z Veľkej Poľany. Za kňaza bol vysvätený 14. júna 1981 v Prešove, pomocným biskupom križevackej eparchie Joachimom Segedim. Za košického eparchu bol vymenovaný rímskym pápežom Benediktom XVI, v roku 2008.
Občerstvenie čaká na prvých rodákov.
Riečka Cirocha.
Kaplnka kde sa konajú liturgie. Nápis na kríži pri kaplne hovorí: "Krest podarovala amerikanska familia, rodaci V.Poľany, Fedor Minno, Anna Hrivňak Minno, diti: Jurko, Julia, Ivan, Štefan, Pavel, Alexander, Margita. Na Slavu Hospoda Boha. 1923 - 1996"
Vnútrajšok starej gréckokatolíckej cerkvi (teraz už ruina), na Rotunde.
Starý cintorín.
Vojenský cintorín z 1. sv. vojny na mieste zvanom "Rotunda"
Dňa 20. novembra 1914 ruské vojská generála Lavra Kornilova prekročili Ruské sedlo a obsadili obec. Avšak rakúsko-uhorský protiútok ich vytlačil naspäť na severnú stranu Karpát a vojská generála Georga von Lehmann vstúpili do Veľkej Poľany 27. novembra 1914. Vojnové udalosti sa k obci priblížili ešte raz na jar 1915, kedy frontová línia sa ustálila na línii Borsuk- – Magura – Kučalatá a viedla priamo cez obec. V katastri obce sú dve vojnové cintoríny z obdobia vojny. Na Rotunde je pochovaných 340 vojakov.
Výhľad z cintorína je nádherný.
Studňa Oresta Dubaya.
Orest Dubay (15. august 1919, Veľká Poľana - 2. október 2005) - patril medzi najvýznamnejších slovenských grafikov 20. storočia.
Orest Dubay - autoportrét.
Prícestný kríž pred vstupom do obce.
Rebriňák s koňom (foto z roku 1973, uetetnofolk.eu).
Veľká Poľana, 1972 (uetetnofolk.eu)
Zdroj:
poloniny.fussion.info/o_poloninach/miestopis_obci.htm
sk.wikipedia.org/wiki/Veľká_Poľana
uetetnofolk.eu - historické fotografie
mapire.eu/en/map/firstsurvey/
mapy.tuzvo.sk/HOFM/
sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Chautur
regionalnedejiny.sk/?p=1097
sk.wikipedia.org/wiki/Orest_Dubay_(1919)
cisarik.com/0_Velka_Polana_Snina_PV_Zemplen_Zemplin.html
A FELVIDÉK TELEPÜLÉSEINEK NEMZETISÉGI (ANYANYELVI) ADATAI SZÁZALÉKOS MEGOSZLÁSBAN (1880-1941), KÖZPONTI STATISZTIKAI HIVATAL, BUDAPEST, 1996
A FELVIDÉK TELEPÜLÉSEINEK VALLÁSI ADATAI (1880-1941),KÖZPONTI STATISZTIKAI HIVATAL,I. kötet, BUDAPEST, 1999
Vedecký zborník múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Ivan Rusinko, materiály z komplexného výskumu Starinského údolia v oblasti Sniny v rokoch 1975-1978, Vydalo múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku v SPN v Bratislave, odbore ukrajinskej literatúry v Prešove, 1979
beskydnik.eu