Rusínska obec Smolník (425 m.n.m.) ležala v doline horného toku rieky Cirocha (teraz okres Snina), v Bukovských vrchoch na hraniciach s Poľskom. Od obce Stakčín bola vzdialená 17 km. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1567. Obec patrila panstvu Humenné a neskôr viacerým rodinám (Szirmayovci). Táto malebná obec zanikla v roku 1981 v súvislosti s výstavbou vodárenskej nádrže Stariná. Obyvatelia boli vysťahovaní (do Sniny) a obec zrovnaná so zemou. Z obce sa zachoval obecný cintorín a vojenský cintorín z 1. sv. vojny. Stála tu aj gréckokatolícka murovaná cerkov svätého Archanjela Michala z roku 1819, ktorá bola v roku 1898 opravovaná. Na jej mieste dnes stojí kaplnka, kde sa každoročne slúžia sv. liturgie pri príležitosti stretnutia rodákov.

Letecký pohľad na obec v roku 1950

Historická ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, s.r.o.” a “Historické LMS © Topografický ústav Banská Bystrica

Názov obce sa behom rôznych časových období menil:

1873 - Szmolnik, Zemplénszomolnok

1903 - Ujszomolnok

1920 - Smolník

1938 - Szmolnik

1944 - Smolník

Prvé vojenské mapovanie - (roky 1762 - 1787)

Po "Užhorodskej únii" sa stali obyvatelia obce gréckokatolíkmi. Smolník patril spolu s Ostružnicou pod farnosť Zvala. V roku 1903 žilo v obci 319 gréckokatolíkov. Mali murovaný chrám sv. Archanjela Michala z roku 1819.

 V tabuľke sčítania ľudu jasne vidno, že prevahu malo vždy gréckokatolícke náboženstvo a rusínska národnosť

Obyvatelia boli Rusíni, tzv. Pujďaci (Bojkovia; podľa niektorých jazykovedcov a etnografov prechod medzi lemkovsko-bojkovskými dialektami). Ako príklad môžme uviesť napríklad starodávne porekadlá a príslovia (prepis v latinke):

"Pušlo doňho jak do ciganky kvasnoj moloko"

"Chto pojiv maslo, naj hryze kusťa"

"Každa korova vnoči čorna"

"Planka vud planky daleko ne vpade"

"Lipša mucha jak poza vucha"

"Pijakovi vse horlo suchoj"

"Chto neznaje plavaty, naj do vody nejde"

"Darmo zlodij do zlodija pujde krasty"

"Dovhoj volosja, kurtyj rozum"

"Dobroho koňa i v stajni hľadavuť a pudloho i na jarmarku nechoťať"

"Ja sa Bohu moľu a Boh meni nevoľu"

Smolníčania sa v minulosti zaoberali pasením dobytka a oviec, prácou v lese a na poli. Pestoval sa tu ovos, jačmeň, proso, pohánka (tatarka).. Pálili taktiež drevené uhlie a v čase žatiev chodievali na sezónne práce do južnejších oblastí, pretože zem v tejto hornatej oblasti rodila slabo a ľudia museli nejako zarobiť, aby uživili rodiny. Na stavbu domov využívali drevo ako stavebný materiál. Po 2. sv. vojne sa začali masovo stavať hlinené domy z váľkov (nepálená tehla/hlina).

Tradičný rozvoz hnoja v zime - foto Ján Podolak, 1975

sane na drevo - foto Ján Podolak, 1975

Z obecnej kroniky čítame - na základe Viedenskej arbitráže (2.11.1938) pred vypuknutím 2.sv. vojny, pripadlo územie východného Slovenska (taktiež Podkarpatská Rus) Maďarsku. Bolo to 15. marca 1939.  Hranica sa tiahla medzi obcou Stakčín a mestom Snina. Smolníčania sa takto ocitli v Maďarsku. Obyvateľstvu sa vodilo veľmi zle. Množili sa úteky do Sovietskeho zväzu. Mnohí sa však dostali len do Poľska, kde boli chytení a Nemcami poslaní do pracovných táborov v Nemecku. Na začiatku okupácie bol život ako tak znesiteľný, no tovar v obchode sa rýchlo míňal. Obyvatelia si radili ako mohli. Jedni pytliačili a iní sa zaoberali pašovaním tovaru z Poľska. Maďarskí žandári tieto činnosti kruto potlačovali. Mládež od 15. rokov bola nútená zúčastňovať sa predvojenskej výchovy v polofašistickej organizácii "Levente". Smolník patril do okresu Veľký Berezný (teraz Ukrajina). Notariát, pošta a žandárska stanica bola vo Veľkej Poľane a fara vo Zvale. Starostom v čase maďarskej okupácie bol Andrej Ručšanský-Cap a po ňom až do oslobodenia obce v roku 1944 - Peter Butala. Cez obec prechádzal front. Mnoho obyvateľov padlo. Koncom septembra roku 1944 bola obci nariadená evakuácia. Časť obyvateľov poslúchla, no niektorí nie a ukrývali sa v lesoch, kde si vykopali úkryty. Obec bola takmer celá zničená a spustošená. Zo 69 domov ostalo iba 15, aj to zničených. Obec bola oslobodená 26. októbra 1944 (na sviatok Pokrovy), sovietskymi vojskami 4. ukrajinského frontu. V katastri obce padlo 992 sovietskych vojakov. Niektorí obyvatelia sa taktiež zúčastnili Slovenského národného povstania. Po vojne žili ľudia v biednych podmienkach. Trápil ich hlad a choroby no taktiež množstvo nevybuchnutej munície, ktorá sa nachádzala v chotári.

krásne lúky plné kvetov a vôkol divoká príroda

ešte stále môžme vidieť ovocné stromy v sadoch, ktoré sú nemými svedkami že v tejto doline žili kedysi ľudia

Smolnícku dolinu obklopuje vrch Borsuk (725 m.n.m), Brinky (684 m.n.m), Solište (817 m.n.m.) a na samej Poľsko-Slovenskej hranici presahuje nadmorská výška 1000 m.n.m

chotár je bohatý na horské lúky a lesy plné zveri

vojenský cintorín z 1. sv. vojny

Vždy v druhú júnovú nedeľu sa to koná odpustová slávnosť (vydpust) so slávením sv. liturgie v kaplnke, ktorá stojí na mieste bývalej cerkvi. Táto slávnosť je spojená so stretnutím rodákov obce.

svätá liturgia slávená v kaplnke

Na snímke košický gr.kat. eparcha vladyka Milan Chautur CsSR. Rodák zo susednej obce Veľká Poľana.

pre rodákov je tu pripravený taktiež kultúrny program a občerstvenie

počas roka tu majú autá vstup zakázany (len na povolenku), no stretnutie rodákov je výnimka

Zdroj:  regionalnedejiny.sk/?p=287

        informačná tabuľa v chotári obce

        byzantinohungarica.hu/eperjesi_sematizmus_1903

        A felvidek telepuleseinek nemzetisegi (anyanyelvi) adatai szazalekos megoszlasban (1880-1941), Kozponti statisztikai hitaval, Budapest, 1996

        A felvidek telepuleseinek vallasi adatai (1880-1941), Kozpinti statisztikai hitaval, I. kotet, Budapest, 1999

       Borsod-Abauj-Zemplen megye tortenett helysegnevtara 1870-1983, Hogye Istvan, Seresne Szegofi Anna, Toth Peter, Miskolc 1983      

      Vedecký zborník múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Ivan Rusinko, materiály z komplexného výskumu Starinského údolia v oblasti Sniny v rokoch 1975-1978, Vydalo múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku v SPN v Bratislave, odbore ukrajinskej literatúry v Prešove, 1979

      beskydnik.eu

      mapire.eu/en/

      mapy.tuzvo.sk/HOFM/