Naši predkovia si zachovali mnoho zaujímavých zvykov, viažúcich sa k rôznym rodinným a taktiež spoločenským udalostiam. Jednou takouto smutnou udalosťou je pohreb. V tomto článku si priblížime zvyky pri pohrebe z rusínskej obce Vyšný Svidník (teraz už mesto Svidník, ktoré vzniklo spojením obcí Vyšný a Nižný Svidník v roku 1944). Zvyky zapísal v 30. rokoch minulého storočia Bartolomej Krpelec - historik a školský pracovník).

hrob v rusínskej obci Havranec v okrese Svidník ("Tu spočiva Ivan Sadiv..")

"Po smrti zomrelého umyjú, oblečú a položia do stredu izby na ražnú slamu (žito), pripravenú na vyvýšených doskách. Zomrelého tam nechajú ležať, kým nezhotovia alebo nekúpia truhlu a kým ju farár neposvätí. Pri mŕtvom stále horia sviečky. Večer sa zídu do domu mŕtveho mládenci a chlapi, ktorí pri rozhovore a kartách prebdejú celú noc. Každý prichádzajúci sa pri mŕtvole pomodlí a prežehná ju. Niektorý muž taktiež číta z psaltýra žalmy.

Keď zomrie slobodná osoba, v dome sa zíde mládež, ktorá pri mŕtvom hrá rôzne hry.

Hneď po smrti a taktiež počas doby kým je mŕtvola v dome sa zastavia hodiny, zastrú sa zrkadlá a všetky okrasy v izbe a taktiež sa zložia ozdobné taniere zo steny.

pri cerkvi v obci Ladomirová pri Svidníku

V mnohých dedinách a taktiež vo Svidníku je zvykom že hrob vždy kopú tí, na ktorých prišiel rad. Ku každej mŕtvole sú pridelení 2. muži. Truhla pre chudobných sa robí doma, pre bohatších sa kúpi v meste od stolára. Pred pohrebom do nej vložia mŕtveho. Do truhly mu dajú modlitebnú knižku, 20 halierov do vreckovky a pod hlavu "ziľa" (zeliny).

Keď vynášajú truhlu z domu, tak vždy ňou udrú na prah tri razy na znak, že sa mŕtvy odoberá z domu a aby sa sem už nevracal. Pri pohrebe muži z rodiny pokľaknú pri truhle a ženy stoja opreté o ňu a oplakávajú mŕtveho. 

cintorín v zaniknutej lemkovskej (rusínskej) obci Rostajne (Lemkovina, Poľsko)

Zomrelému - ešte slobodnému alebo dieťaťu - povolajú za družbou 4. mládencov alebo 4. dievčatá za družičky. Tí vyprevadia mŕtvolu až na cintorín. Inak na každý pohreb bez rozdielu pohlavia povolajú 5 družbou, ktorí mŕtvolu vyprevadia s cerkovnymi zástavami až na cintorín. Pri spúšťaní truhly do jamy každý prítomný hodí do jamy hrudu zeme a pri návrate domov sa každý chytí pece, aby ho mŕtvy neprišiel strašiť. Na druhý deň večer domáci položia na stôl tanier s vodou, lebo vraj v ten večer sa príde duša okúpať.

O týždeň po pohrebe celá rodina ide do cerkvi na liturgiu za zomrelého."

Zdroj: Bartolomej Krpelec, Vydal miestny odbor Matice Slovenskej v Bardejove, 1935