Na začiatok je potrebné napísať, že existuje niekoľko teórií o pôvode Rusínov. Tento článok nemá za cieľ vyzdvihovať jednu alebo druhú teóriu a nijakým spôsobom sa nesnaží napádať a spochybňovať odborné štúdie na danú problematiku. V tomto stručnom článku je mojim cieľom postupne priblížiť čitateľovi Rusínov žijúcich v karpatskom regióne, ich pamiatky, históriu, jazyk, zvyky a obyčaje...
Z histórie a samozrejme aj zo súčasnosti Rusínov poznáme podľa rôznych mien: Rusíni, Rusnáci, Ruthéni, Uhrorusi, Karpatskí Rusíni.. Čo sa týka pôvodu Rusínov existujú teórie viac či menej podložené faktami, kde Rusíni sú:
a.) autochtónny (pôvodný, domáci) národ žijúci v Karpatoch od dávnych čias ("potomkovia" Bielych Chorvátov) - najzápadnejšia vetva východných Slovanov, t.j. štvrtý východoslovanský národ
b.) súčasť Ukrajinského národa - najzápadnejšia etnografická skupina Ukrajincov (v nedávnej minulosti sa západní Ukrajinci taktiež nazývali Rusínmi, ktorí potom zanechali starý názov a začali sa identifikovať ako Ukrajinci)
31. Lemkovska vatra v Zdyni (Lemkovina, Poľsko)
V historických dokumentoch, prevažne latinských boli názvom "Ruthen" taktiež označovaní príslušníci gréckokatolíckej (uniátskej) cirkvi v Uhorsku a Poľsko-Litovskom kráľovstve.
Ako sa Rusíni dostali do oblasti Karpát? Ak sa budeme pridržiavať prvej teórie tak pôvodné rusínske obyvateľstvo bolo "doplnené" následnou "Valašskou kolonizáciou" počas stredoveku, kde do oblasti Karpát prišli noví usadlíci z východnej Haliče (dnes západná Ukrajina) a doosídlili prázdne hornaté územia. V prípade druhej teórie tí istí Rusíni z Haliče (Ukrajinci) osídlili ľudoprázdne karpatské svahy.
Čo sa týka tzv. "Valašskej kolonizácie", sú to viac menej dohady, kde absentujú jasné dôkazy . V súvislosti s tým existuje ďalšia teória, že sa Valašská kolonizácia vôbec neuskutočnila to znamená že do Karpát z "vonku" nikto neprišiel ale hornaté Karpatské svahy boli osídlené utekajúcimi (vyhnanými) obyvateľmi Uhorska - východnými kresťanmi (byzantský obrad), ktorí sa odmietli zlatinizovať.
Skanzen vo Svidníku
Územie kde aspoň na začiatku 20. storočia mali Rusíni dominantné postavenie sa nazýva "Karpatská Rus". Jej rozloha bola okolo 18 tisíc km2 a tiahne sa v dĺžke 375 km od rieky Poprad na západe do vrchného toku rieky Tisa a jej prítokov na východe. Čo sa týka národných štátov kde žijú Rusíni je to hlavne Slovenská republika, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko, Maďarsko. Na Slovensku Rusíni žijú na severovýchode krajiny hlavne v Prešovskom kraji tzv. "Prešovská Rus", na Ukrajine v Zakarpatskej oblasti - bývala "Podkarpatská Rus", v Poľsku na Lemkovine - od rieky Dunajec na západe po Rieku Oslawa na východe. Rusíni z Lemkoviny boli žiaľ po 2. sv. vojne vysídlení v rámci repatriácie a tzv. akcie "Visla" na Ukrajinu a západ Poľska. Iba časť z nich sa mohla vrátiť. Bojkovská oblasť v Poľsku (od rieky Oslawa smerom na východ) bola celá vysídlená na Ukrajinu a nevrátil sa už nikto. V Rumunsku je to niekoľko obcí na juh od rieky Tisa v Maramorošskom kraji v severnom Rumunsku a niekoľko obcí v severovýchodnom Maďarsku. Okrem karpatských Rusínov poznáme ešte tzv. "Panónskych" Rusínov, ktorí sa presídlili z oblasti východného Slovenska v polovici 18. storočia na Dolnú zem do oblasti Vojvodiny (historická Bačka), a Sriemského regiónu (bývalá Juhoslávia) a taktiež obývajú pár obci na krajnom východe Chorvátska.
Mapa osídlenia Karpato-Rusínov podľa sčítania ľudu v roku 1910, prevzatá z carpatho-rusyn.org
V súvislosti s vysťahovalectvom veľká časť Rusínov emigrovala do Ameriky (USA) v čase od roku 1880 do 1914. Bolo to skoro 225 tisíc osôb. Menšia časť Rusínov emigrovala do Kanady, Argentíny a taktiež Austrálie. V súčasnosti kvôli zlej ekonomickej situácií mnoho Rusínov žije a pracuje v Prahe v Českej republike a Nemecku. Odhady počtu Rusínov vo svete sú vyše 1 600 000 osôb.
Poznáme tri hlavné etnografické skupiny karpatských Rusínov:
a.) Lemkovia (Lemky) - najzápadnejšia skupina. Názov "lemky" používajú hlavne v Poľsku - oblasť Lemkoviny. Približne od rieky Poprad a Dunajec na západe do rieky Oslawa na východe v Poľsku a Cirocha na východe Slovenska.
b.) Bojkovia (Bojky) - Verchovinci, obývajúci oblasť medzi riekami Uh a San na západe a Limnica a Teresva na východe a na Slovensku od rieky Cirocha v okrese Snina smerom na východ (tvz. Pujďaci). Centrum Bojkov je mestečko Turka vo Ľvovskej oblasti.
c.) Huculovia (Huculy) - svojbytné etnikum na pomedzí Rumunska a Ukrajiny obývajúce časť Zakarpatskej, Ivano-Frankovskej, Černovickej oblasti Ukrajiny a historickej Bukoviny v Rumunsku (Maramoroš, Suceava). Centrum Huculov v Zakarpatskej oblasti je mesto Jasiňa a v Ivano-Frankovckej oblasti mesto Kolomyja.
Podľa niektorých etnografov existujú ešte ďalšie podskupiny no tieto delenia nie su predmetom tohto článku.
obec Runina v okrese Snina
Jazyk:
Rusíni hovoria jazykom, ktorý niektorí autori a jazykovedci považujú za dialekt ukrajinčiny, kým iní za samostatný jazyk. Na Slovensku bol tento jazyk kodifikovaný v roku 1995. Rusínov a rusínčinu oficiálne neuznáva len Ukrajina, keďže považuje Rusínov za ukrajinský etnos a rusínčinu za dialekt ukrajinčiny. Rusínsky jazyk (alebo dialekty) môžeme rozdeliť na tzv. Karpatské a Panónske. Karpatskými dialektami hovoria Rusíni v Karpatskom regióne a Panónskymi dialektami Rusíni - presídlenci na "Dolnú zem".
Vo všeobecnosti možno povedať že rusínčina tvorí prechod medzi západoslovanskými a východoslovanskými jazykmi. Ak berieme do úvahy že rusínčina je samostatný jazyk, tak patrí medzi východoslovanské jazyky - štvrtý východoslovanský jazyk. Je podobná ukrajinčine. Obsahuje veľa cudzích slov prevzatých od svojich susedov Slovákov, Poliakov, Maďarov a taktiež niektoré české a nemecké slová. Počet týchto slov smerom od západu na východ klesá a rusínčina sa stáva "čistejšou". V podstate skoro každá obec, každá dolina má nejaké svoje špecifiká či už sú to rôzne slová na pomenovanie tých istých vecí alebo ďalšie zvláštnosti no vo všeobecnosti veľmi zjednodušene môžme rozdeliť rusínske dialekty na Slovensku na západo-lemkovské (od Popradu po rieku Laborec), východo-lemkovské (od rieky Laborec po rieku Cirocha), prechodné lemkovsko-bojkovské alebo tzv. bojkovské (od rieky Cirocha smerom na východ). Nemenej dôležitá je otázka prízvuku. U nás v rusínskych dialektoch je prízvuk na predposlednej slabike okrem najvýchodnejšej oblasti (okres Snina, Sobrance), kde je prízvuk dynamický (podobne ako v ukrajinčine a ruštine), to znamená že sa môže meniť.
Cerkov Stretnutia Pána so Simeonom v Kožanoch (okres Bardejov)
Náboženstvo:
Predkovia dnešných Rusínov prijali kresťanstvo od sv. Cyrila a Metóda, ktorí priniesli na naše územie byzantský obrad a vieru. V tom čase bola ešte cirkev jednotná. Vo všeobecnosti sa rozkol datuje na rok 1054 no reálna schizma vznikla až v roku 1204 kedy križiaci (IV. Križiacka výprava) dobili Konštantinopol hlavné mesto Byzantskej ríše a centrum východného kresťanstva. Konštantinopol za z tejto rany už nikdy poriadne nespamätal. Ďalším dôležitým medzníkom bola Brestská únia (r. 1596) v Breste (dnes Bielorusko) a Užhorodská únia (r. 1646) kde bola podpísaná únia medzi časťou pravoslávneho duchovenstva a predstaviteľmi rímskokatolíckej cirkvi, kde pravoslávni uznali nad sebou jurisdikciu rímskeho pápeža no mohli si ponechať svoj byzantský obrad a voliť svojich biskupov. Nebudem veľmi hodnotiť správnosť tohto rozhodnutia no história ukázala že to nebolo šťastné riešenie. Týmto krokom nastala tvrdá latinizácia "uniatov" neskôr premenovaných na gréckokatolíkov, absolútna nerovnoprávnosť s rímskokatolíckym klérom. Samozrejme treba brať do úvahy aj špecifiká danej doby a vtedajšiu "politickú situáciu", ktorá nebola naklonená východným kresťanom. Medzi Rusínov bol takto vrazený klin nejednoty, kde v súčasnoti sa Rusíni hlásia ku pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi. V minulosti sa používal juliánsky kalendár a liturgie boli výlučne v cirkevnoslovanskom jazyku. Dnes sa juliánskeho kalendára a cirkevnej slovančiny držia len pravoslávni a taktiež časť gréckokatolíkov. U gréckokatolíkov na Slovensku možno pozorovať trend prechodu na gregoriánsky kalendár (iba pár obcí sa ešte drží starého juliánskeho kalendára) a používania slovenčiny na úkor cirkevnej slovančiny. Je smutné keď na rusínskych dedinách počuť v cerkvi slovenčinu namiesto starej cirkevnej slovančiny. Je to zámer? Na toto nech odpovedia kompetentní. Ja som len obyčajný svedok postupnej asimilácie a latinizácie.
Ikonostas v cerkvi sv. Michala Archanjela z Matysovej - teraz v skanzene v Starej Ľubovni
Pamiatky:
Z materiálnych pamiatok vytvorených Rusínmi môžme spomenúť chyže, ktoré ešte sem tam vidieť v dedinkách no niektoré boli prevezené do skanzenov kde sa takto zachránili pred zničením. Ďalej sú to drevené cerkvi, prícestné kríže a kaplnky. Roľnícke a remeselné náradia a kroje, ktoré môžme obdivovať v skanzenoch a múzeách a samozrejme ďalšie pamiatky.
Z nemateriálnych pamiatok sú to napríklad rôzne zvyky a tradície, piesne, tance, koledy, literárna a výtvarná tvorba...
Prícestný kríž za obcou Kolbasov (okres Snina) - smerom na Príslop
Organizuje sa mnoho rusínskych festivalov u nás a v zahraničí, niektoré z nich sú napríklad:
- Rusínska vatra (Malý Lipník, Slovensko)
- festival vo Svidníku, Medzilaborciach, Mikovej, Beloveži a ďalších obciach
- stretnutie rodákov (vo vysídlených obciach Ruské, Smolnik..., v Runine atď.)
- Lemkivská vatra (Zdynia, Poľsko)
- Od Rusaľ do Jana (Zyndranowa, Poľsko)
- festival Bojkov v mestečku Turka (Ukrajina)
- rôzne festivaly na Zakarpatí
- a iné
Zo známych osobností ktorí sa identifikovali ako Rusíni alebo mali rusínskych predkov sú to napríklad: Alexander Duchnovič, Alexander Pavlovič, A. I. Dobrjanský, Michal Baluďanský, Bohdan Igor Antonič, Maxim Sandovič, Ivan Franko, zbojník Andrej Savka či slávny Andy Warhol a mnohí ďalší..
Zdroj: sk.wikipedia.org/wiki/Rusínčina
sk.wikipedia.org/wiki/Rusíni
sk.wikipedia.org/wiki/Štvrtá_križiacka_výprava
cs.wikipedia.org/wiki/Brestlitevská_unie
carpatho-rusyn.org
Narod nyvydky, Ilustrovana istoria Karpatorusinov, Pavlo Robert Magoči, 2007, Užhorod
Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. - 18. st.), VladimírRus de juxta Hornad, 2004, Košice
commons.wikimedia.org/wiki/File:J.H._2_Lemkos_1878.jpg
beskydnik.eu